
Horská služba - informácie o podmienkach na horách, neschodných chodníkoch, ...
Počasie - ALADIN je späť a znovu predpovedá počasie. Ako zálohu si ponechajte wetter.net. Dáva slušné výsledky, 50 lokalít na Slovensku.
Zmeny v sieti značení turistických chodníkov KST
Zrušené:
Západné Tatry: zelená, sedlo Umrlá - Juráňova dolina - sedlo Príslop, viac
Západné Tatry: červená, pod Tomanovou - Tomanová dolina - Tomanovské sedlo, č. 0931, viac
| Akcia | Voľné |
|---|---|
| {nazov} | {pocet} |
Roháče |
11-12-13. júl 2008 |
Program
1. deň:
autobus pristavený od 5:45 hod., odchod o 6:00 hod., obliecť sa a nabaliť ruksaky na túru, ostatné veci zostanú v autobuse, túry podľa programu, príchod do ubytovne RPD Zuberec pešo z túry do 19:00 hod., ubytovanie, spoločná večera, po večeri možnosť posedenia v reštauráciách v obci.
2.deň:
spoločné raňajky, odchod autobusom na parkovisko Adamcuľa, celodenné túry, spoločná večera, po večeri možnosť posedenia v reštauráciách v obci.
3. deň:
spoločné raňajky, odchod autobusom do Lúčok, túra, odchod domov o 16:00 hod., príchod do Vrábľov okolo 20:30 hod.
Informácie o ubytovaní: ubytovanie v ubytovni RPD v Zuberci, 2 a 3 posteľové izby, spoločné sociálne zariadenie na chodbe, sprchové kabíny po rekonštrukcii.
Informácie o stravovaní: stravovanie priamo v jedálni ubytovne, polpenzia, 2x raňajky, 2x večera, možnosť zakúpenia potravín v obci.



Piatok 11. júl 2008
Trojdňovka na Roháče začína veľmi sľubne výstupom na Sivý vrch. V noci zrejme pršalo, lebo v lese je vlhko. Strmo stúpame kamenistým serpentínovým chodníkom smerom na Bielu skalu. Je ozaj mohutná s dobrými výhľadmi na okolie. V bralách skrýva jaskynné priestory, v ktorých sú vraj ukryté jánošíkovské poklady. Keď sa dostaneme na hrebeň, vidíme úžasnú scenériu skál a zelene ako z indiánskych filmov. Zanechávame kosodrevinu, preliezame ostré skalné bralá, niekde nás istia reťaze, ale v úzkom komíne si vzájomne pomáhame.
Na Sivom vrchu pofukuje, každý si nájde svoje miesto na oddych. Je nádherné slnečné počasie, vynikajúca viditeľnosť, preto sme tu asi hodinu. Vidieť Malú a Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Liptovskú Maru i Oravskú priehradu. Pri zostupe štrkovitým terénom lepšie vidíme malé pliesko a Suchú dolinu. Po chvíli sme v sedle Pálenica. Keď nás pohltí les, oceníme príjemný chládok. Sme von z lesa, pred nami Zuberec. Značka nikde, tak ideme krížom
po hrboľatej lúke, cez potok, dokonca cez družstvo, lebo v jeho areáli bývame. Do večere je ešte čas, tak väčšina trávi čas v dedine v reštauráciách a nákupom potravín a nápojov na ďalšie dni. Po večeri sa väčšina ukladá skoro spať, veď nás čaká najťažšia túra, aká sa dá na Slovensku urobiť.
Sobota 12. júl 2008
O siedmej ráno máme za sebou raňajky a vystupujeme na parkovisku Adamcuľa. Na túru od Ťatliakovej chaty cez Rákoň, Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivô do Smutného sedla a po hrebeni na Tri kopy, Baníkov, Pachoľa, Spálenú zostupom na Skriniarky, ešte výstupom na Salatín a cez Brestovú do Zverovky, si trúfa 17 ľudí. Monotónna cesta super asfaltkou k bývalej Ťatliakovej chate je akousi rozcvičkou.
Serpentíny do sedla Zábrať sú zdola cez les, potom kosodrevinou. Vetrík sa mení na silnejúci víchor, ktorý nám znepríjemňuje výstup. Nárazy sú také silné, že nás odhadzuje do strán a zapichnuté turistické palice vyvracia. Zapierame sa, odolávame, nechceme to vzdať. Ale musíme sa rozhodnúť, či sa vrátiť z kratšej cesty a robiť trasu C, alebo riskovať, že nás hore sfúkne zo skál. Postupne sa po skupinách vraciame. Posledné 2 turistky dole na chate priznali, že na Rákoň vyliezli štvornožky. Štyria nám však chýbajú. Vieme, že to chcú urobiť za každú cenu, podobne ako ďalší náš odvážlivec trasu B zo Zverovky cez Brestovú, Salatín, Skriniarky, Pachoľa do Baníkovského sedla k Adamculi.
Bojíme sa o nich, ale je to ich rozhodnutie a každý je zodpovedný sám za seba. Päťhodinová túra s dĺžkou asi 10,5 km po náučnom chodníku okolo Roháčskych plies je pohodová, ale naše oči sa stále upierajú na štíty, ktorými sme mali prechádzať. Nezávidíme tým, čo sú tam, oblaky nad nimi priam letia, musí to tam byť strašné. Ideme opačným smerom ako väčšina našich, ktorá sa rozhodla pre „céčko“.
Informačné tabule nás vedú okolo nádherných plies s čistou vodou, húfom žubrienok pri brehoch, za zvukov pišťania svišťov. Jedného si fotia všetci, ktorí majú čím, lebo na veľkom snehovom poli ho dobre vidieť. Ďalší sa chvália, že im miestna poľovníčka požičala ďalekohľad, aby videli kamzíkov. Zostupujeme k Roháčskemu vodopádu, ktorý má 18 m. Dravá spenená voda sa rúti po skalách a jej šum počuť z diaľky. Spálená dolina nás vedie cez kosodrevinu a les až na parkovisko Adamcuľa, kde pre nás príde autobus.
Čakáme na 4 odvážlivcov a na to, čo budú hovoriť. Sú tu, ošľahaní vetrom, opálení do bordova, s neuveriteľnými skúsenosťami. Bolo to ťažké, niekde ich nasledujúci štít chránil pred nárazovým vetrom, inde museli ísť naozaj po štyroch a pevne sa držať. Sme všetci, zdraví a čaká nás skvelá večera. Po nej počuť smiech a dobrú náladu na izbách, niektorí sa išli zabaviť do dediny, dokonca na diskotéku.
Nedeľa 13. júl 2008:
Po spoločných raňajkách opúšťame ubytovňu v Zuberci a presúvame sa autobusom do Lúčok. Výstup na Choč trvá dlhšie ako hovorí mapa. Tropický deň začíname lesom, ktorý nás chráni pred slnkom. Les redne, slnko pripeká, od sedla Vráca sme nielen doštípaní hmyzom, ale aj doškriabaní od hustej kosodreviny. Výstup na Veľký Choč bol dlhý a strmý, ale pohľad zo skál je ohromný. Po prestávke zostupujeme na Strednú Poľanu, ktorú tvoria lúčne porasty. Pokračujeme do sedla Spušiak, aby sme ešte vystúpali na Predný Choč.
Zrúcaniny hradu Likava nás pritiahnu prezrieť si ho zvnútra. Odchádzame, za chrbtom nechávame les, značka nikde. Ideme najkratšou cestou do dedinky Likava, ktorú máme pred sebou. V miestnych pohostinstvách sa stretávame s tými, čo išli z Kalamenov na Liptovský hrad. Konečne sa slnko schováva za mraky. Tie však nebezpečne tmavnú a zrazu je tu silná prehánka. Sme v autobuse, v suchu, a čím sme bližšie k domovu, tým sú prívaly dažďa silnejšie. Nárazy vetra a množstvo vody na vozovke nútia šoféra spomaliť. Pred Zlatými Moravcami je asi nehoda, volíme obchádzku. To si však už nikto nevšíma, má plnú hlavu dojmov a jedinú túžbu, dať si sprchu a vyložiť si nohy.
Alena Móroczová