
Horská služba - informácie o podmienkach na horách, neschodných chodníkoch, ...
Počasie - ALADIN je späť a znovu predpovedá počasie. Ako zálohu si ponechajte wetter.net. Dáva slušné výsledky, 50 lokalít na Slovensku.
Zmeny v sieti značení turistických chodníkov KST
Zrušené:
Západné Tatry: zelená, sedlo Umrlá - Juráňova dolina - sedlo Príslop, viac
Západné Tatry: červená, pod Tomanovou - Tomanová dolina - Tomanovské sedlo, č. 0931, viac
| Akcia | Voľné |
|---|---|
| {nazov} | {pocet} |
Ďumbier |
30. máj 2009 |

Na konci mája sa počasie zbláznilo. Po horúčavách prišiel chlad, na horách aj sneh. Je obdivuhodné, že kvôli počasiu nikto nezostal doma. Každý však má v ruksaku čiapku, rukavice, rezervné oblečenie a obuv. Do autobusu nás sprevádza dážď. Prší aj cestou, ale postupne to ustane.
V Mýte pod Ďumbierom vystupuje polovica účastníkov na trasu A, ostatní pokračujú na Trangošku trasou B. Stretnúť by sme sa mali na chate M. R. Štefánika. Áčkari kráčame po žltej značke dlhou chatovou oblasťou popri riečke Mlynná. Je to aj meno doliny s nenáročným stúpaním po asfaltke. Pohľad nahor je optimistický. Prichádzame k snehovému poľu, ktoré zostalo z padnutej lavíny. Miestami sú prepadliská, diery, jamy aj snehové mosty. Okrem nich musíme zdolať bahno a potok. Odbočujeme doprava a tu je zvyšok ešte väčšej lavíny. Rútiaca sa masa vymlela celú dolinu, brala zdravé stromy z oboch strán.
Postupujeme nahor pozdĺž Zelenskej Mlynnej, ukazujú sa prvé výhľady so zasneženými kopcami. Vraj je tu veľa medveďov a preto sa držíme pokope. Porast je divší, za nami ostáva zurčanie ľadovej vody. Ideme cez otvorenú krajinu, kde sa strieda kosodrevina s rozľahlými lúkami. Pribúda sneh pod nohami, ktorý sa sfarbuje podľa toho, čo je pod ním. Najčastejšie je zelený ako šalát. Ľadový šalát, šmýka sa a poletujú vločky snehu. Značka ukazuje odbočku, ale chodník pod snehom nevidno. Pár pokusov s pádmi nás vráti na pôvodný chodník, niekedy vyzerajúci ako potôčik. Štefánikova chata sa nám stráca z dohľadu pre snehovú hmlu. GPS nás naviguje serpentínami na hrebeň, na ktorý lezú niektorí aj štvornožky. Treba mať turistické paličky.
Z chaty práve odišli béčkari, tak máme dosť miesta. Je tu príjemne a nebyť slnka, ktoré sa ukázalo na modrej oblohe, ešte tam sedíme. Lavičky a stoly vonku sú úplne teplé a zo strechy sa práve stopil posledný sneh. Všetci fotografujeme, výhľady sú neskutočné. Chceme toto vidieť aj z Ďumbiera a tak pridávame do kroku. Béčkari museli prešľapávať zasnežený chodník. Ideme opatrne, lebo sneh sa topí a ploské kamene sú šmykľavé. Často zastavujeme a dívame sa na okolité zasnežené končiare a žľaby. Hmla je preč a oblaky tesne nad vrcholkami hôr. Západné Tatry v diaľke majú biele čiapočky. Dvojkríž na Ďumbieri nás magicky priťahuje.
Sme hore, pripravení sa obliecť pred chladom. Ale tu je bezvetrie, pokoj a svieti slnko. Modrá obloha s bielymi oblakmi, oslňujúci sneh navôkol vytvárajú fantastickú atmosféru. Mnohí majú toľko energie, že cestou dole v Krúpovom sedle odbočujú ešte na Chopok. Zostup z neho je aj v dobrom počasí strmý a nebezpečný, ale o to im ide, prekonať samých seba. Väčšina však zaparkuje a míňa eurá v hoteli Kosodrevina.
Odtiaľto vidíme uzavreté zariadenie Srdiečko, aj náš autobus na parkovisku Trangošky. Slnko riadne pripeká. Toto sme nečakali. Želali sme si málo zmoknúť a nezmrznúť. Ale na horách je všetko možné. Spoza budovy sa objaví obrovský tmavý mrak, ktorý zakrátko zatieni slnko a spustí sa drobný dážď a krúpy. To už ale zostupujeme prudkým zrázom okolo stožiarov zjazdovky, strminou a serpentínami hustým porastom a asfaltkou k autobusu. Riedky čistý vzduch a slnko odrážajúce sa od snehu spravili svoje. Všetci sme červení, iba mladá rodinka vzadu kontrastuje bledou pokožkou, lebo strávili deň náročným prechodom jaskyne Mŕtvych netopierov, ktorej vchod sme videli cestou na Ďumbier.