
Horská služba - informácie o podmienkach na horách, neschodných chodníkoch, ...
Počasie - ALADIN je späť a znovu predpovedá počasie. Ako zálohu si ponechajte wetter.net. Dáva slušné výsledky, 50 lokalít na Slovensku.
Zmeny v sieti značení turistických chodníkov KST
Zrušené:
Západné Tatry: zelená, sedlo Umrlá - Juráňova dolina - sedlo Príslop, viac
Západné Tatry: červená, pod Tomanovou - Tomanová dolina - Tomanovské sedlo, č. 0931, viac
| Akcia | Voľné |
|---|---|
| {nazov} | {pocet} |
Pohronský Inovec |
28. marec 2009 |

Po dlhej zime sa mnohí nemohli dočkať, kedy si obujú vibramy a hodia ruksak na plecia. Všetky miesta v autobuse sú vyplatené, meteorológovia predpovedali akurát na sobotu najlepšie počasie za posledné dni. Autobus zastavuje pod Živánskou vežou. Vyzerá ako zle odstrelený komín postavený na kopci. Berieme to ako rozcvičku a všetci k nemu vystúpame. Po jeho prehliadke a fotení sa zastavujeme pri Kamennom mori v Malej Lehote. Veľké kamene sú slizké a v medzerách je sneh. Radšej ho len krajom obídeme.
Z dediny sa dostávame náučným chodníkom na široké stráne pokryté snehom. Niekde sú ostrovčeky suchej trávy. Po krajoch sú holé stromy, kde-tu vidieť bahniatka. Je polooblačno, pomerne teplo. Často sa zastavujeme a pozeráme za seba. Vrždiaci sneh provokuje robiť snehové gule a niekoho trafiť. Sme ako v inom svete. Zjazdovkou sa dostávame na Vojšín s pamätnou tabuľou kartografa Mikovíniho. Odtiaľto vidíme až na Bujakov vrch a Inovec, ktorý je náš najvyšší bod dnešnej túry. Kryštáliky snehu sa zalesknú, keď sa ukáže slnko a zmodrá obloha.
Neponáhľame sa, kráčame v skupinkách okolo osamelých briez alebo ihličnanov posadených v snehu. Spod chaty na Pohronskom Inovci vidieť až na Mochovce. Pri chate poriadne fúka, tak sa snažíme schovať vo vnútri. Zdá sa, že sme už druhý zájazd, čo sa tlačí dnu. Sedíme nahusto a dopĺňame tekutiny.
Pomaly sa dvíhame, aby sme vyšli na vrchol Inovca po schodkoch urobených v snehu. Dole sa trochu šmýka, na veľkej planine strácame značku. Oproti nám sa rútia motorkári aj na štvorkolkách. Machrujú, robia šmyky a hlboké brázdy v snehu. Aspoň nám ukázali smer, kde je Stará Huta, cieľ našej cesty.
Topiaci sa sneh a blato pri zostupe vystrieda široká asfaltka, ktorou sa dostávame až k Starohutskému vodopádu. Sme tu všetci, robíme foto všetkými foťákmi, prúd vody je naozaj výdatný. V zápale dobrého záberu skončí jeden fotografista vo vode. No a čo, je tak teplo, že to na ňom uschne. Odchádzame domov ešte o čosi skôr, čo ocenujú fanúšikovia futbalu, lebo stihnú svoj zápas.