
Horská služba - informácie o podmienkach na horách, neschodných chodníkoch, ...
Počasie - ALADIN je späť a znovu predpovedá počasie. Ako zálohu si ponechajte wetter.net. Dáva slušné výsledky, 50 lokalít na Slovensku.
Zmeny v sieti značení turistických chodníkov KST
Zrušené:
Západné Tatry: zelená, sedlo Umrlá - Juráňova dolina - sedlo Príslop, viac
Západné Tatry: červená, pod Tomanovou - Tomanová dolina - Tomanovské sedlo, č. 0931, viac
| Akcia | Voľné |
|---|---|
| {nazov} | {pocet} |
Javorníky |
9. máj 2009 |

Oddýchnutí po štátnom sviatku, vydávame sa k moravským hraniciam, aby sme prešli aj pohorie Javorníky. Pár minút pred osadou Medvedie, kde začína naša túra, nás naplaší drobný dážď, ale keď vystupujeme, už sa len všetko leskne od slnka. Väčšina tu nikdy nebola. Má rešpekt zo 6,5 hodinovej túry, asi 19 km dĺžky a prevýšenia 750 m, ale trasu B volí len asi tretina účastníkov. Je o polovicu ľahšia, z Čertova cez Papajské sedlo, Kohútku a znovu do Čertova – Lamže.
My ostaní, čo si chceme dať do tela, kráčame po pohodovej starej asfaltke, ktorá mierne stúpa medzi stromami z oboch strán. Značka prudko odbočuje doľava na strmý potokom rozmočený svah. Po chvíľke je už chodník suchý, povedľa kvitnú čučoriedky. Pred nami sa otvára priestor ako lievik, so skosenými stromami po víchrica na viacerých miestach.
Vzduch je čistý, čviriká vtáctvo, debatujeme a zrazu značky niet. Značkári si z nás zase utiahli a nevyznačili odbočenie. Musíme sa vrátiť, ale je nádherne, času máme dosť, tak to nikomu nevadí. Po strmom výstupe sa ocitáme na Veľkom Javorníku. Veľký kríž a rozľahlé stráne upútajú každého. Niektorí si dávajú obedňajšiu prestávku tu, iní schádzajú k prístrešku s viacerými lavičkami.
Pokračujeme po hrebeni na Stratenec. Stretávame veľa turistov, aj z českej strany, často sa vyhýbame cyklistom. Okolitá krajina je úžasná. Tmavozelené lesy striedajú bledozelené lúky, kopce, údolia. Modrá obloha s bielymi oblakmi bude dobre vyzerať aj na fotografiách. Na Stratenci sú tri betónové kríže a náučné tabule. Je tu veľa detí, psov, cyklistov, veselá vrava. Podobne je to aj na Malom Javorníku.
Nezdržujeme sa dlho, lebo sa tešíme na chaty s občerstvením v oblasti Kohútka-Portáš. Fascinujú nás mladé krvavočervené šišky a žlté plochy od popadaného peľu. Zostupujeme v skupinkách popri ihličnatom lese a otvorenej stráni z druhej strany, až sa pred nami ukážu veľké chaty. Vedie k nim asfaltka, parkoviská a chaty sú plné. Nemôžeme posedieť vo všetkých, preto si vyberáme. Moravské servírky nemajú problém s eurom, obsluha je rýchla, sedenie vonku i vo vnútri príjemné.
Posledný úsek túry je cez zatrávnené lúky, s prudkým zostupom cez hustý les. Ideme ako husi za sebou až prídeme na Čertov, kde je zase reštaurácia. Sme tu jediní, personál okolo nás skáče. Sedíme na slniečku, s drinkom v ruke, v pozadí hučí vodopád, voňajú rozkvitnuté stromy, ani sa nám nechce ísť domov.
Cesta domov je dlhá, niektorí si prezerajú fotky vo foťákoch, rekapitulujú zážitky, ale väčšina podľahne slastnej únave a spí. Tesne pred príchodom si chvatne vyplácajú posledné miesta na budúcu akciu na Ďumbier. Kiežby aj tá skončila takto fantasticky.