
Horská služba - informácie o podmienkach na horách, neschodných chodníkoch, ...
Počasie - ALADIN je späť a znovu predpovedá počasie. Ako zálohu si ponechajte wetter.net. Dáva slušné výsledky, 50 lokalít na Slovensku.
Zmeny v sieti značení turistických chodníkov KST
Zrušené:
Západné Tatry: zelená, sedlo Umrlá - Juráňova dolina - sedlo Príslop, viac
Západné Tatry: červená, pod Tomanovou - Tomanová dolina - Tomanovské sedlo, č. 0931, viac
| Akcia | Voľné |
|---|---|
| {nazov} | {pocet} |
Veľká Javorina |
18. apríl 2009 |

Po dlhotrvajúcom suchu sa v piatok poriadne rozpršalo, búrky s hromobitím priniesli niekde aj krúpy. Napriek tomu sme v sobotu ráno optimisticky naladení a pripravení na všetky nástrahy počasia. Cestou sme sa zastavili pri pamätníku poslednej bitky národného povstania z roku 1848. Pre početnú skupinu detí a mládeže bola zaujímavá stará, dutá hruška, pod ktorou sedeli povstalci.
Pokračujeme autobusom k lazom Uhliská. Tu vystupujeme a kráčame asfaltkou pomedzi rozkvitnutými sadmi. Posledných zaháňa štekotom miestny vlčiak. Všade sú rozkvitnuté kvety, na roliach zeleň obilia, tráva sa ligoce kvapôčkami rosy. Obzeráme sa za seba, aby sme pomenovali všetky vrchy a pohoria, ktoré perfektne vidieť. Odtiaľto chodník pokračuje lesom.
Stromy majú sviežo zelené lístky a stále sa ozýva čvirikanie vtáctva. Ideme za sebou, roztrúsení, nenápadným stúpaním po kopách vlhkého lístia. Čakali sme blato, kaluže, dážď, ale povrch vsiakol vlhko a nad nami je krásne modré nebo. Smerovník nás informuje, že sme na Jurášovej lúke. V časti Hrabina už riadne páli slnko, opustená zjazdovka sa stráca za svahom. Na Vrchu Slobodných sa fotografujeme všetci, bez ohľadu na stav. Zaznamenávame strmšie stúpanie až na Čupec. Niektorí sa zastavujú pri Dibrovovom pomníku a jedia v príjemnom altánku.
Pred nami je klesanie, medzi stromami koberce medvedieho cesnaku, pozornejší si nafotia aj rozkvitnuté snežienky. Stúpame na kopec Durda a potom na Veľkú Javorinu, najvyšší vrch Bielych Karpát, cieľ dnešnej túry. Vrchol tvoria rozľahlé lúky, dominantný je vysoký televízny vysielač. Pohraničné stĺpiky nám pripomínajú, že sa stále pohybujeme v hraničnom pásme s Českom. Pobaví nás kovový nápis do budúcnosti - 2018 obnova Československa.
Zostupujeme nižšie k Holubyho chate, aby sme sa občerstvili. Raritou sa stáva obrovský pes domácich, ktorý blokuje vchod dovnútra. S odvahou ho každý prekročí a vchádza. Vtipkujeme, že je asi taká rohožka, lebo vyzerá ako keby to návštevníci robili. Asi po hodine nastupujeme do autobusu, ktorý nás vyvezie do obce Višňové.
Zrazu sú okná autobusu zmáčané dažďom zo sivého oblaku, ktorý sa hneď rozplynul. Všetci sa tešia na výstup na Čachtický hrad, ktorý vidíme zospodu na obrovskom skalnom brale. Deti sa tak rozbehli, že maminy ledva stačia. Štrkovitý terén, pripekajúce slnko, menej stromov a už sme na hrebeni, odkiaľ je nádherný výhľad na zrúcaniny tohto známeho hradu.
K hradu je viac cestičiek, každou sa hrnie kopu iných návštevníkov. Komický je pohľad na krvavočervený veterán kabrio Škoda Felicia, zaparkovaný tesne pri vchode, akoby bola práve grófka na hrade. Po prehliadke hradu, fotografovaní a prednáške spisovateľa Štiavnického o jeho histórii, Báthoryčke, spojenú s predajom celej kolekcie kníh o nej, sa vraciame pešo do Čachtíc. Nestačíme sa vyhýbať roztúrovaným autám, ktoré tiež smerujú na hrad.
My končíme v reštauračných podnikoch, v ktorých rozoberáme ako to dnes úžasne prebehlo, že miesto pršiplášťov sme vyťahovali opaľovacie krémy a slnečné okuliare...