Realizované s
Finančnou podporou
mesta Vráble

Ako bolo na akcii Korutánske Alpy
1. deň sobota 27. 6. 2026
Autobus vyráža z Vrábľov o 6 hod., 3 autá s desiatimi pasažiermi idú po svojej osi. Jedna posádka má v pláne ísť do Slovinska, ostatní sa vezieme do Hermagoru. Ďalších účastníkov berieme v Nitre a v Bratislave. Prvá polhodinová zastávke je na konci Bratislavy, ďalšie dve už v Rakúsku..
Na parkovisku pri penzióne Marienhof vykladáme batožinu a ideme sa ubytovať. Izby sú zariadené v rustikálnom štýle, s vlastnou kúpeľňou, väčšina má balkón. Niektorí sa stíhajú osprchovať a vybaliť.
Pred večerou ideme na prechádzku k blízkemu jazeru Pressegger See. Kráčame popri rákosí, jazierkach s leknami a rybkami, na vyhliadku, z ktorej vidieť na celé jazero, s loďkami na brehu a požičovňami plavidiel.
Hľadáme známe dlhé drevené mólo, z ktorého sa dalo dobre dostať do vody. Všade je napísané privat, všetko je už v súkromných rukách. Vraciame sa k platiacej zóne s bufetom, kabínkami a toaletami, ktorá bola na začiatku jazera. Väčšina sa kúpe, slní, užíva si teplú vodu a slniečko.
Vraciame sa do penziónu, po kúpaní dobre chutí guláš s knedľou a k tomu chladené nápoje. Po večeri nasledujú pokyny k ďalšiemu dňu a voľný program.
2. deň nedeľa 28. 6. 2026
Po raňajkách sa presúvame autobusom len 7 km k rokline Garmitzenklamm. Zaplatíme vstupný poplatok a už mierne stúpame popri koryte s čistou zelenkavou vodou, v ktorom sú kamene a balvany rôznych veľkostí a farieb. Potok Garnitzenbach v priebehu dejín vytesal do skaly Karnských Álp 4,5 km dlhú roklinu a vytvoril tak úchvatný prírodný klenot.
Všímame si hučiace vodopády, týčiace sa skalné steny, smaragdovo zelené zátoky, farebné skalné útvary, veľkolepé lezecké zariadenia aj vzácne chránené rastliny. Nadchýname sa nad spenenou vodou vodopádov, sviežim machom s kvetmi na brehoch, vodou vyformovaných okrajov skál.
Prechádzame cez 9 mostov neskutočných tvarov, mnoho drevených plošín, popri zábradliach,
po rebríkoch, po skobách i povedľa skál s vodiacimi lanami. Niekde sú obrovské skaliská hladké akoby odkrojené, inde zvrásnené alebo ostré ako britva. Neobídeme ani jednu vyhliadku, často prechádzame aj po skalkách cez plytkú vodu.
Je neskutočne dobré počasie, od rána svieti slnko, ale skoro stále sme v tieni, takže je príjemne, vlhko nám robí dobre pri dýchaní. Nie sme ani zablatení, všetci v tričkách a vytešení z tej nádhery.
Z rokliny vychádzame na širokú štrkovú cestu, vedúcej popri skalách, s výhľadom na široké okolie, neskôr vystúpame ku kostolíku sv. Urbana s malým vyzdobeným oltárom. Posledný pohľad na roklinu zvrchu a schádzame lesom, chodníkom Rutitschsteig so zábradliami a schodíkmi, ešte prejsť po úzkej lávke a vyjsť na parkovisko.
Posledné metre smerujú do reštaurácie. Jedlá a nápoje podľa vlastného výberu sú skvelou bodkou za dnešným dňom, veď večera bude takmer za 3 hodiny.
3. deň pondelok 29. 6. 2026
Po raňajkách je naplánovaný výstup na Rosskofel. Autobus nás vezie do obce Tröpolach, odkiaľ sa vyvezieme lanovkou Millenium Expres s prestupom na vrch Madritschen/ Monte Madrizze na rakúsko-talianských hraniciach. Používame kartu „+CARD HOLIDAY“, ktorú nám vybavili v penzióne, takže za lanovku neplatíme.
Čakáme sa na širokej ploche, kde je reštaurácia, obrovská mapa, fontána a trampolína, ako prvá z detských atrakcií. Máme nádherný výhľad na 2 umelé plesá, na všetky končiare, aj kľukaté chodníky vedúce k niektorým z nich.
Zostupujeme serpentínami štrkovým chodníkom popri ďalších detských atrakciách, vodnom svete, fotíme si drevené sošky postáv, zvierat a vtákov. Zopár našich tu zostáva a robí si prechádzky okolo plies v údolí.
Ostatní sa uberáme popri umelom plese, potom schádzame po menších skalách, až sme v ústí žľabu, ktorý je plný napadaných ostrých balvanov a suťoviny. Čaká nás strmý výstup touto masou skál. Vedie nás červená značka veľká ako A4, inak by sme nevedeli kadiaľ ísť. Zrakom si vytýčime smer a nohami, rukami to každý zdoláva po svojom, od značky po značku. Dávame si pozor na každý krok, obzeráme sa za seba, často oddychujeme a pijeme, lebo slnko pripeká od rána.
Žľab končí a napája sa na kamenistý chodník vedúci popod ozrutné skaly, ktoré vytvárajú tieň. Tu je trošku chladnejšie, ale ešte stále nevidieť Monte Cavallo di Pontebba, čo je taliansky názov, Rakúšania ho volajú Rosskofel.
Dostávame sa na hrebeň, okolité končiare, pastviny, údolia a kvetena sú neskutočne nádherné. Pod nohami máme hlinu alebo trávnatý povrch. V ceste sú hraničné stĺpiky, označené písmenami I (Italy) a Ö (Östereich), aby sme vedeli, z ktorej strany je Rakúsko, a z ktorej je už Taliansko. A zrazu je tu biely fľak snehu. Mnohí sa tešia a robia snehové gule, aby bolo zaujímavé foto.
Vrchol Rosskofelu je rozľahlý ako lúka, pokrytý trávou, s dominantnou klietkou a trojnožkou
so zvonom. Prichádzajúce skupiny si zazvonia, posedia, pofotia a poprechádzajú sa na všetky strany, aby im nič neušlo.
Schádzame spočiatku rýchlo ako srnky, neskôr treba spomaliť, lebo je terén štrkom šmykľavý, až sa dostávame k skale, ktorú treba preliezť bez palíc, ktoré boli niekde nenahraditeľné. Sme v sedle, sledujeme chodník, ktorým máme zísť. Je tu smerovník ako sa dostať k plesu pod lanovkou. Dá sa ísť lesíkom, kde je niekde rozmočený močaristý terén, ale nádherná kvetena alebo po napadaných skalách, čo je pre mnohých kratšie a akčnejšie.
Všetci končíme pri plese, hlavy dvíhame hore k lanovke, pomaly stúpame serpentínami k nej, máme čas, veď celú túru sme zdolali neuveriteľne rýchlo. Posedíme na terase reštaurácie, možno niekto stihol aj bobovú dráhu dolu, ktorá je tu veľmi obľúbená.
Po skupinách nasadáme do lanovky, ktorá je od slnka vyhriata ako skleník, posledné pohľady na neskutočne krásne končiare vrchov a sme na parkovisku. Cestou do penziónu sa zastavujeme na nákupy v Hermagore.
4. deň utorok 30. 6. 2026
Ráno sa vezieme busom k lanovke Gartnerkofel, ktorou sa dostaneme až pod kopce. Sme tu prví, obsluhujúci personál sa usmieva, nemajú tu tak zrána za autobus ľudí. Na horenej stanici lanovky je 20°C. Mierne fúka a svieti slnko. Po štrkovom chodníku Gartnerkofel Normalweg stúpame serpentínami do sedla medzi vrcholy. Môžeme vystúpiť na Gartnerkofel Südgipfel a potom na vyšší Gartnerkofel.
Väčšina ide na ten vyšší, ktorý má aj bočné vyhliadky. V sedle prefukuje, ale hore je fantasticky. Panoramatický výhľad na všetky strany, hory niekde akoby fajčili. Oddychujeme, fotíme sa, ujedáme zo zásob. Pod nami vidíme obrovské umelé pleso, dolnú stanicu lanovky, aj rekreačnú oblasť s apartmánovými domami.
Zakrátko frčíme na ten nižší vrchol, rovnako členitý, z ktorého vidíme iné vrcholy a skalné štíty. Niektoré sú samá skala, inde je časť zatrávnená alebo sú pokryté kosodrevinou. Zvrchu vidíme chodníček k vyhliadkovej lavičke, kde sa tiež zastavíme, aby sme mohli pozorovať ferratistov, ako zvládajú presun zo skaly na skalu po mostíkoch, či lanách.
Pomaly sa presúvame k lanovke, niektorí stihli vyjsť aj na zatrávnený kopec Kammleiten. Pri hornej stanici lanovky si ešte prezrieme geologickú expozíciu kameňov. Za krátky čas sme toho dnes prešli naozaj veľa. Máme sa čo rozprávať na terase pod slnečníkmi, kde príjemne prefukuje a dívať sa na končiare, ktoré sme pokorili.
V stanovený čas sa zvezieme k lanovke a pomerne skoro sa vraciame do penziónu. Cestou pri jazere vykladáme tých, čo sa chcú kúpať. Naspäť prídu regionálnym autobusom, ktorí majú s kartou zadarmo..
5. deň streda 1. 7. 2026
Dnes ideme pozrieť talianske vrchy. Autobus nás vykladá v sedle Nassfeld, ktoré je hraničným prechodom z Rakúska do Talianska. Obišli sme slávobránu, ktorou sa dostávame na taliansku stranu, po pravej strane je osirelé pleso. Odbočíme na kameňmi vyložený chodník, neskôr kráčame v tieni lesa. Je tu vlhko, šmykľavé korene stromov radšej prekročíme.
Dostávame sa na otvorené priestranstvo. Pohľad na sústavu štítov, ktoré sú akoby v niekoľkých prekrývajúcich sa radoch za sebou, je božský. Uberáme sa do kopca na hraničný hrebeň.
Vôkol nás sú ihličnany posadené po jednom, lúčne kvety v nízkej tráve majú všetky farby. Občas ideme po stekajúcom potôčiku a močaristom povrchu, s výškou pribúda viac kosodreviny.
Aj poslední sú už na hrebeni, rozhliadame sa na všetky strany, na neskutočnú nádheru. Je jasno, ani nefúka, dávame zopár hltov tekutín a uberáme sa po úzkom chodníku dolu k miestu, kde by mali odbočiť béčkari. Len zopár turistov schádza dolu, ostatní pokračujeme hrebeňovkou.
Niekde ideme takým uzučkým chodníkom, akoby po streche, ešte aj bridlicovité pláty skál pripomínajú škridlu. Dávame pozor na každý krok, niektorí zažívajú takýto prechod prvýkrát v živote, že nebyť skupiny, v ktorej išli ako husi za sebou, by sa na to sami nikdy neodvážili.
Ostré štíty míňame jeden po druhom, chvíľu stúpame, chvíľu klesáme, predierame sa hustou kosodrevinou, ale potom už len dolu, po močaristom teréne ako špongia, do sedla Garnitzen Sattel. Zastavujeme pri chatke Gamitzenalm, ale na terase neposedíme a pokračujeme.
Nejdeme širokou štrkovou cestou k hornej stanici lanovky Gartnerkofel, ale lesným chodníčkom pomedzi stromy, v tieni, veď už toho slnka je za celý deň dosť.
Obsadzujeme všetky stoly pri bufete, vymieňame si dojmy z prežitej túry, popíjame čo má kto rád a vychutnávame si pohľady na okolité štíty hôr, ktoré vidíme tento rok naposledy.
Cestou do penziónu zastavujeme v Hermagore na nákupy. Kým sme nakupovali, spustil sa dážď, prehánka. Ešte, že nie počas túry ...
6. deň štvrtok 2. 7. 2026
Autobus musí zostať 24 hodín na parkovisku, preto sme dnes zvolili túru do okolia. Niektorí zostali v penzióne, že sa pôjdu kúpať na jazero, niektorí šli vláčikom do mesta, jedna skupina si požičala elektrobicykle a užila si cyklojazdu, ale polovica osadenstva zvolila pešiu túru.
Ideme ulicami okolo pár domov a vchádzame do lesa. Po včerajšom daždi je tu vlhko, ale chodník pokrytý lístím a ihličím sa nešmýka. Stúpanie je pozvoľné, tiahle, ale nie náročné. Asi za hodinku sme pri hradnej zrúcanine Khünburg, ktorú sme videli z penziónu. Je to vlastne vyhliadkova veža, z okien ktorej vidieť na všetky strany, dokonca aj na roklinu Garmitzenklamm a vrcholy Gartnerkofel.
Chvíľku sa zdržíme, niečo zjeme, vypijeme a pokračujeme širokou štrkovou cestou popri skalách už nie v tieni, ale na priamom slnku. Využijeme lavičku v tieni a naposledy sa niečím posilníme. Náš cieľ je 60 m vysoký vodopád Zucher Wasserfall.
Chodník k nemu je spočiatku romantický, so zákutiami vody, malých vodopádov a skál, ale posledný úsek absolvujeme štvornožky, uzučkým chodníkom ponad strminu skál, po obrovských balvanoch, koreňoch a suťovine. Konečne je pred nami dlhý žľab s malým prúdom vody, až sa čudujeme, kde sa nižšie nabralo toľko vody. Pofotíme, potešíme sa okolím a vydávame sa naspäť.
Zostupujeme smerom k jazeru Pressegger See, cez železničnú trať a hlavnú cestu. Väčšina sa ide kúpať, niektorí idú pešo do penziónu, ďalší využívajú dopravu regionálnym autobusom.
Na večeri sa všetci zídeme a navzájom si opisujeme zážitky z tohto voľného dňa.
7. deň piatok 3. 7. 2026
Záverečnú túru absolvujeme v Taliansku. Vezieme sa do mesta Tarvisio a lanovkou sa vyvezieme na kopec Monte Santo di Lussari, ktorý je pútnickým miestom s kostolom, obchodíkmi so suvenírmi
a množstvom penziónov s reštauráciami.
Zostupujeme po zdrsnenej ceste, ktorou išla trať Giro di Italia 2023. Pred nami je smerovník, ktorý ukazuje na chodník do lesa. Stúpame po hlinovom, štrkovom aj skalnom povrchu, kde sa les rozostupuje, pozorujeme skalné masívy a bralá po pravej starne. Dominantný je Jôf di Montasio. Náš kopec Cima di Cacciatore, ktorý ideme dnes zdolať, je odtiaľto vidieť, ale lepšie nevedieť, lebo sa zdá byť veľmi ďaleko.
Niekde nám svahy robia tieň, ale zakrátko sa mraky na oblohe nakopia a tie zatienia slnko. Úžasne sa stúpa za takéhoto počasia, navyše keď občas fúkne, akoby nám vetrík dodal silu. Často sa zastavujeme a pijeme, aj v mieste, z ktorého vidíme štíty, ktoré vytvorili pomyselný kotol, v ktorom sa často drží sneh.
Pokračujeme trochu rovnejším terénom, popod ozrutné skaliská, ku skalnej stene s vodiacimi lanami, ktoré ukazujú cestu, ale nám aj pomáhajú zdolať náročný úsek. Hodia sa cyklistické rukavice, ale palice treba zložiť. Sústredenosť na každý pohyb a adrenalín spôsobujú, že necítime námahu, len vidíme cieľ, kam sa treba vyšplhať.
Pomáhame prvolezcom, sme hore, pohľad pre bohov, kovový kríž, malý zvon, vrcholová kniha, do ktorej sa niekto zapisuje, to sú prvé okamihy, ktoré vnímame. Fotíme sa, oddychujeme, niečo si zajeme. Odmena za náš výkon sú aj výhľady na Júlske Alpy v Slovinsku.
Zostup je zase po lanách, alebo vyšliapať na protiľahlý, rovnako ostrý štít, poza ktorý sa dá zostúpiť bez lán. To však pre jeden nebezpečný úsek nikomu nedoporučujeme. Zostup je rýchlejší, treba byť opatrný, kde je suťovina, a povrch pod nohami nie je pevný.
Okolo 14 hodine sú aj poslední v uličke s obchodíkmi, treba nakúpiť posledné darčeky, a z Talianska, to sa ráta. Naši turisti sedia na terasách, pri stoloch v uličke, v pizérii, v kaviarni, no majú z nás majitelia radosť, veď nás je tu viac ako všetkých ostatných hostí.
O 16 hodine nasadáme na lanovku, počkáme posledných a vezieme sa do nášho penziónu. Po ceste, ešte v Taliansku, máme známy obchod Eurospar, kde nakupujeme „talianske“ dobroty, dokonca aj športové oblečenie a obuv.
8. deň sobota 4. 7. 2026
Po raňajkách nakladáme zbalenú batožinu do autobusu, odovzdávame kľúče od izieb a lúčime sa
s našimi hostiteľmi a personálom. Ďakujeme za príjemnú atmosféru, ústretovosť, dobré jedlo, pohodlné ubytovanie a všetky služby, ktoré nám poskytli.
Ako rýchlo sa sem znovu vrátime, záleží len na záujme našich členov, veď tu je ešte toľko toho, čo sa dá vidieť a pochodiť. Niektorí tu robili svoje prvé výstupy nad 2 000 metrov , aj túry v Taliansku. Užili si to aj 3 posádky áut, ktoré navštívili miesta v Talianku a v Slovinsku.
Odchádzame domov, s mobilmi a foťákmi plnými úžasných záberov, s nezabudnuteľnými zážitkami a dojmami. Zastavujeme dvakrát na pumpách, vysadíme ľudí v Bratislave a v Nitre a o 17 hodine sme už vo Vrábľoch.
Lúčime sa, navzájom si kývame, objímame sa, všetci vysmiati, opálení ako od mora, nikto sa nezranil, nikto nebol vyčerpaný, unavený, ani po toľkých dňoch. Nech sa takto vydarí každý zájazd.
Linky na foto v pôvodnej veľkosti
Navštívime nasledovné lokality
Časy uvedené k jednotlivým túram sú prevzaté z mapy.cz. Pri túrach na vrcholy cez skalistý terén treba počítať s dvojnásobným skutočným časom.
Roklina Garmitzenklamm | ||
Trasy: A: | 8,3 km|3:48 h| 568 m| B: | 5,6 km | 2:50 h| 440 m| | ||
Jedna z najkrajších roklín v Alpách. Stovky vodopádov, strmé skalné steny, smaragdovo zelené jazierka. Trasy: A je po celej dostupnej dĺžke rokliny, návrat späť štrkovou cestou do miesta štartu. B je skrátená, za štvrtým mostom odbočí na most cez potok a vystúpa k návratovej ceste. Obe trasy na konci túry vedú povedľa kostolíka sv. Urbana nad roklinou. V závere je chodník Rutitschsteig, vybudovaný v máji tohto roku, ktorý by mal skrátiť návrat na miesto štartu. Zatiaľ nie je na mapách. Vstup do rokliny je spoplatnený - dospelí 6 €, seniori 4,50 €. Platí sa iba v hotovosti. | ![]() | |
Vrch Rosskofel | ||
Trasy: A: | 7,3 km | 3:51 h | 673 m | B: Okolie Madritschen | ||
Z obce Tröpolach sa vyvezieme lanovkou Millenium Expres s dvomi prestupmi na vrch Madritschen/Monte Madrizze na rakúsko-talianských hraniciach. Lanovku neplatíme, použijeme kartu „+CARD HOLIDAY“. Trasou A vystúpame na vrchol Rosskofel ( Monte Cavallo di Pontebba) s peknými výhľadmi. Návrat na hornú stanicu lanovky je treba stihnúť do 16:30, kedy ide posledná lanovka. | ![]() | |
Vrcholy Gartnerkofel | ||
Trasa A: 3,7 km | 2:26 h |456 m | | ||
Túra na vrcholy Gartnerkofel. Lanovkou Gartnerkofel sa vyvezieme pod kopce, pokračujeme po chodníku Gartnerkofel Normalweg do sedla medzi vrcholy. Najskôr vystúpime na Gartnerkofel Südgipfel a potom na vyšší Gartnerkofel. Zostúpime po chodníku Gartnerkofel Westgrat do sedla Kühweger Törl. Odtiaľ sa vrátime k hornej stanici lanovky, ktorou sa zvezieme na parkovisko. Posledná jazda lanovky je o 16:00. Za lanovku neplatíme, použijeme kartu „+CARD HOLIDAY“. | ![]() | |
Nassfeld | ||
Trasy: A: |7,5 km | 3:32 h |682 m | B: | 3,9 km| 1:59 h | 448 m | | ||
Túru začneme v sedle Nassfeld, ktoré je hraničným prechodom z Rakúska do Talianska. Prejdeme na taliansku stranu, vystúpame na hraničný hrebeň, pokračujeme do sedla Garnitzen Sattel, zostúpime zo sedla popod vrcholy Gartnerkofel k hornej stanici lanovky Gartnerkofel, ktorou sa zvezieme k parkovisku. Trasa B ide spoločne s trasou A, ale odbočí na kopec Gugga, cez ktorý sa dostane k hornej stanici lanovky Gartnerkofel. Posledná jazda lanovky je o 16:00. Za lanovku neplatíme, použijeme kartu „+CARD HOLIDAY“. | ![]() | |
Túry z miesta ubytovania: Radniger Sattel alebo Zucher Wasserfall | ||
Radniger Sattel |22,3 km| 8:42 h|1168 m| Zucher Wasserfall |11,8 km|4:54 h|638 m| | ||
Radniger Sattel - túra na výhľadový hrebeň Gailtaler Alpen s náročnejšími parametrami Zucher Wasserfall - Túra k 60 m vysokému vodopádu. Cestou späť okolo jazera Pressegger See s možnosťou kúpania a občerstvenia. | ![]() | |
Vrch Cima del Cacciatore | ||
Trasy A: |5,4 km | 2:30 h |378 m | | ||
Záverečnú túru absolvujeme v Taliansku. Prevezieme sa do mesta Tarvisio, lanovkou sa vyvezieme na kopec Monte Lussari, ktorý je pútnickým miestom s kostolom a reštauráciami. Urobíme túru na kopec Cima di Cacciatore s výhľadmi na Júlske Alpy v Slovinsku. Lanovku platíme, cena spiatočnej jazdy je 18 €. | ![]() | |
Roklina Garnizenklamm
Rosskofel
Gartnerkofel
Nassfeld
Zucher Wasserfall
Cima del Cacciatore





